Jdi na obsah Jdi na menu
 



Pár slov o nás...


Už od malička som túžila mať psa, no doma bolo vždy vznesených veľa „nepriestrelných“ argumentov, prečo psa do bytu nie. Ako malá som sa musela dlhý čas uspokojiť s tým, že som sa mohla cez víkendy pohrať so psom mojich starých rodičov – bola to fenka pudlíka, dáma v starších rokoch... Prvý obrat nastal, keď si môj dedko kúpil šteniatko nemeckého ovčiaka – Maxíka - a ja som sa okamžite pasovala do úlohy jeho cvičiteľky a paničky. Začala som ho trénovať, chodiť s ním na cvičák a neodradilo ma ani to, že som musela za ním chodiť do Senca - veď konečne som sa mohla realizovať. Veľmi ma to bavilo a bola to moja záľuba číslo jeden. No po čase začal mať Maxík problémy s kĺbmi a aj cvičák išiel postupne do zániku, tak sme sa už zabávali len sami dvaja.

S pribúdajúcim vekom začali pribúdať aj zdravotné problémy, a počas Vianoc 2009 nás Maxík vo svojich 10 rokoch, bohužiaľ,  navždy opustil...  Maxík však ostane navždy našim miláčikom, ktorého sme mali veľmi radi. Navždy ostane mojim prvým psom a nikdy na neho nezabudnem.

Obrazek

 

Ďalší obrat v mojom živote nastal, keď som sa v lete 2007 vybrala s kamarátkou pozrieť na výstavu psov do INCHEBY. Prvýkrát sme sa pristavili aj v sekcii, kde sa behá agility a tam som po prvý raz v živote uvidela borderky v akcii. Zamilovala som sa do nich na prvý pohľad a bolo mi jasné, že také šidlo chcem aj ja jedného dňa sprevádzať po parkúre. Doma som začala intenzívne zhromažďovať informácie o borderkách, agility a postupne pripravovať na prírastok celú rodinu s presvedčením, že tentokrát to vyjde. Popri tomto usilovnom rešeršovaní som sa dozvedela aj o canisterapii a pribudol nový záujem a idea – tentokrát aj po profesijnej stránke.
Po takmer trištvrte roku konečne nadišla tá správna chvíľa a na scéne sa objavil ten pravý adept – vytúžený hnedo-biely trikolor - Arti. Celá rodina razom zmäkla, bola to láska na prvý pohľad. A tak dnes máme doma toto zlaté malé trdielko a o zábavu je u nás postarané. Arti je presne taký, akého som chcela mať. Je veľmi vnímavý, chápavý, učí sa rýchlosťou blesku a má hnací motor, ktorý utiahne nás oboch :o).
A ak pôjde všetko podľa plánu, budeme jedného dňa nezdieľať len spoločné hobby – agility, ale aj  spoločné zamestnanie v canisterapii.

 

Obrazek